A picture

Výber jazyka

  • sk
  • en

Exporty do RSS

RSS 0.91 RSS 1.0 RSS 2.0 Atom 1.0

Aktuálne počasie

dnes, piatok 20. 7. 2018
22 °C 18 °C
sobota 21. 7. 23/15 °C
nedeľa 22. 7. 23/16 °C
pondelok 23. 7. 22/18 °C

Odkazy

logo

logo

Kontakt

starosta@niznamysla.sk

info@niznamysla.sk

iveta.lackova@niznamysla.sk

jarmila.matisova@niznamysla.sk

alzbeta.mozgova@niznamysla.sk

 

podatelna@niznamysla.sk

webmaster@niznamysla.sk
 

NAHLASOVANIE PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI v zmysle zák. č.  307/2014 Z. z. 
o nahlasovaní protispoločenskej činnosti:

kontrolor.niznamysla@gmail.com
 

Navigácia

Obsah

Archeologický výskum

Archeologické lokality

Vďaka archeologickému výskumu, ktorý v našej obci prebieha už niekoľko rokov sa podarilo zistiť existenciu niekoľkých osád z rôznych časových úsekov od praveku až včasného stredoveku. Nižná Myšľa bola označená za archeologickú lokalitu už v roku 1892. Ako prvá tu bola spomenutá lokalita Skalka. Toto miesto bolo označené ako veľmi výhodné pre založenie osady. Boli tu nájdené napríklad zvyšky valového opevnenia. Podľa nájdených predmetov sa predpokladá osídlenie už v Neolite.

Už v roku 1927 sa pomaly začal realizovať archeologický výskum v lokalite Várhedi. Tu sa našli pamiatky otomanskej, alebo otomansko-fuzesabonyovskej kultúry. Veľmi aktívne sa v tejto lokalite začalo kopať v roku 1948 pod vedením Jána Pástora. So systematickým výskumom tejto významnej polohy sa začalo v roku 1977. Vedenia tejto akcie sa ujal Ladislav Olexa z Archeologického ústavu SAV a Dáriusa Gašaja z Východoslovenského múzea v Košiciach. Získané nálezy postavili Nižnú Myšľu na významné miesto medzi európskymi archeologickými lokalitami staršej doby bronzovej.

ARCHEOLOGICKÉ LOKALITY

Alamenev

obdobie doby bronzovej (1800-700 pred Kr.)
laténskej (400-0 pred Kr.)
rímskej (0-400 po Kr.)
slovanskej (550-1000 po Kr.)

Sídlisko. V tejto polohe zvanej tiež konopiská sa v roku 1985 pri stavbe štvrtej línie plynovodu narušilo viacvrstvové sídlisko s ojedinelými nálezmi z doby bronzovej a laténskej, doby rímskej a včasnoslovanskej. V rokoch 1994-1995 tu boli nájdené pozostatky osídlenia z doby kamennej, bronzovej a rímske. Osídlenie Slovanmi sa predpokladá na šieste storočie. Boli tu objavené dlhé domy o rozmeroch 5 x 3,8 metra. Našlo sa tu množstvo črepov, kostených predmetov, bronzových a železných spôn, nožov, sekier a ďalších pracovných nástrojov. Bola tu objavená pec na pečenie chleba a kováčska vyhňa. Podľa nálezov môže ísť o osídlenie Dákov, Keltov a Germánov.

Koscelek

Južne od obce za riekou Olšava sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky. Ide o kostolík z 13. storočia. Zachovali sa tu takmer 1 meter vysoké múry, zvyšky oltárnej menzy, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok. Architektúra kostolíka má jednoduchý charakter. Zo severnej strany sa nachádza sakristia. Podľa pôdorysu kostola ide o rannogotický stredoveký kostolík. Rozmery kostola sú 14,5 x 8,8 metrov. Objekt bol postavený na základovom murive stavanom na sucho. To znamená, že kamene boli osadené bez malty do štrku a piesku. V rokoch 1996-1998 bol objekt zrekonštruovaný (iba obvodové murivo). Umiestnil sa tu a drevený kríž. Raz ročne sa tu slávy svätá omša. V objekte sa našlo množstvo keramiky a kovových predmetov. Pri kostole sa nachádzal aj cintorín, kde bolo nájdených 33 hrobov. V objekte kostola sa nachádzal jediný hrob a to presne v jeho strede. Súčasťou areálu kostolíka sú i štyri zaniknuté rybníky, ktoré zvyčajne slúžili ako chovné rybníky pri kláštoroch. Jeden z rybníkov bol obnovený. Osada spolu s kostolíkom zanikla pravdepodobne v 15. storočí.

Moľva

obdobie doby bronzovej (1800-700 pred Kr.)
slovanskej (550-1000 po Kr.)

Neďaleko sútoku Hornádu a Olšavy sa v roku 1964, pri kopaní plynovej ryhy narušilo včasnoslovanské sídlisko. Neskôr sa tu zistili aj stopy z doby bronzovej. Našli sa tu kovové predmety ako nožíky. Sídlisko bolo osídlené Avarmi.

Prepoštstvo

Kláštor, kostol. Obdobie-stredovek. V strede obce bol v 13. storočí postavený premonštrántsky kláštor. Pod kláštorom sa nachádzajú podzemné chodby a veľké siene s valenými a krížovými klenbami, podopierané piliermi. V podzemí sa v roku 2000 podarilo nájsť studňu. Táto studňa pravdepodobne slúžila v čase nebezpečenstva ako núdzový zdroj vody. V tejto studni sa našli veci ako medený kotlík, nádoby, sklenené predmety, železné predmety, črepy a kosti.

Skalka

V tejto lokalite sa zistilo osídlenie mladopaleolitické, neolitické, eneolitické a z doby bronzovej. Zistené zvyšky fortifikácie azda súvisia s bratríkmi.

Várheď

  • Obdobie doby bronzovej (1800-700 pred Kr.)

Južne od obce je kopec Várheď (Hradný vrch)-už od minulého storočia významná lokalita s nálezmi z doby bronzovej. Ide o strategicky veľmi výhodné miesto. Prvý archeologický výsku začal už v roku 1948. Uskutočnil ho J. Pástor. Lokalitu možno rozdeliť na tri časti:

  • Opevnená osada I. Ide o najstaršiu osadu otomansko-fuzesabonskej kultúry (cca 1700-1400 pred Kr.). Išlo o osadu s rozmermi 50 x 60 metrov. Bola opevnená hlineným valom a priekopou hlbokou 6 metrov. Išlo o priemyselnú osadu. Našli sa tu nálezy keramiky, predmetov z parožia, bronzu a kameňa.
  • Opevnená osada II. Rozvoju obyvateľstva prvá osada nestačila. Preto vznikla osada nová. Rozlohovo išlo už o sedem hektárovú osadu. Nachádzali sa tu domy zrubového typu.
  • Pohrebisko. Nachádza sa vo vzdialenosti 200 metrov od osady. Na tomto pohrebisku bolo preskúmaných vyše 800 hrobov. V každom hrobe sa nachádzalo množstvo milodarov. Hrobové jamy sú orientované na SJ, obdĺžnikového tvaru. Pochovávalo sa v nich v skrčenej poohe, tvárou na východ. Ženy ležali na ľavom, muži na pravom boku.

 

V obci sa nachádza ešte množstvo ďalší, prevažne neznámych lokalít. Známejšie sú napríklad: Pod Ždanianskym lesom a Szazalik.